Ako si sa stala koordinátorkou v Hausengel?
Hľadala som prácu, v ktorej by som mohla využiť svoje jazykové znalosti a doterajšie skúsenosti. Sama som pracovala ako opatrovateľka, takže toto odvetvie poznám veľmi dobre z praktickej stránky. Vedela som, s akými výzvami sa my, opatrovateľky, každý deň stretávame, a to mi uľahčilo prechod na pozíciu koordinátorky v Hausengel.
Čo patrí medzi tvoje úlohy?
V prvom rade hľadám vhodnú opatrovateľku podľa požiadaviek nemeckej rodiny a zdravotného stavu opatrovanej osoby. Okrem toho sa starám o všetko, čo súvisí s organizáciou a koordináciou pracovných ciest, vrátane všetkých formalít a logistických otázok. Počas celého pracovného nasadenia som v neustálom kontakte s opatrovateľkami a rodinami a poskytujem im podporu. Zároveň zabezpečujem tok informácií medzi všetkými zúčastnenými.
Ako vyzerá spolupráca medzi Hausengel, koordinátorkou, opatrovateľkou a nemeckou rodinou?
Koordinátorka je centrálnym spojovacím článkom. Hausengel poskytuje právny, formálny a organizačný rámec. Musím reagovať na očakávania rodiny, ale zároveň aj na možnosti a predstavy opatrovateľky – a následne zabezpečiť, aby sa dohodnuté podmienky aj dodržiavali.
Čo opatrovateľky najčastejšie očakávajú?
Najčastejšia požiadavka sa týka spoľahlivého a realistického opisu zdravotného stavu opatrovanej osoby. Je to pochopiteľné – opatrovateľky jednoducho chcú, aby situácia na mieste zodpovedala tomu, na čom sa vopred dohodli. Okrem toho sú pre ne dôležité dobré podmienky bývania: vlastná izba a prístup na internet sú štandardom. Franšízantky a franšízanti Hausengel tiež vedia, aké dôležité je jasné vymedzenie pracovných povinností a voľného času.
Aké podmienky naopak stanovujú nemecké rodiny?
Predovšetkým kladú dôraz na znalosť nemčiny, ktorá umožňuje bezproblémovú komunikáciu. Pre mnohé rodiny sú tiež dôležité skúsenosti so starostlivosťou o starších alebo chorých ľudí. Nevyhnutné sú empatia, trpezlivosť, zodpovednosť a starostlivosť v domácnosti. Oceňuje sa aj ochota opatrovateľky bývať spolu s opatrovanou osobou a flexibilita v každodennom živote.
Čo zohľadňuješ pri spájaní opatrovateliek s rodinami?
Analyzujem zdravotný stav opatrovanej osoby, požadovanú úroveň znalosti nemčiny zo strany rodiny a osobnostné predpoklady oboch strán. Fáza výberu a spojenia opatrovateľky s rodinou je rozhodujúca. Keďže som sama pracovala ako opatrovateľka, veľmi dobre rozumiem dynamike situácie priamo na mieste. Šanca na úspešnú spoluprácu spočíva v úplnej transparentnosti od začiatku – úprimný opis pracovného nasadenia zaručuje, že po príchode nedôjde k nepríjemným prekvapeniam.
Aké povahové vlastnosti sú pri práci koordinátorky užitočné?
Veľký význam má empatia, ktorá vychádza z pochopenia reality práce opatrovateľky – skúsenosti, ktoré som kedysi získala v tejto úlohe, sú pre mňa dnes mimoriadne cenné. Každodenné pracovné tempo koordinátorky je niekedy veľmi intenzívne, preto sú dôležité odolnosť voči stresu a schopnosť rýchlo riešiť problémy. Ďalšími užitočnými vlastnosťami sú precíznosť a dobrá organizácia práce.
Čo máš na tejto práci rada a čo je na nej náročné?
Teší ma, keď sú s našou spoluprácou spokojné opatrovateľka aj rodina – úspešné spojenie mi prináša veľké uspokojenie. Práca koordinátorky ma naučila aktívne počúvať, byť trpezlivá a hľadať kompromisy v náročných situáciách.
O výzvy nie je núdza – niekedy sa zdravotný stav opatrovanej osoby náhle zhorší. Stáva sa tiež, že kvôli jazykovej bariére vzniknú konflikty alebo že medzi opatrovateľkou a opatrovanou osobou chýba vzájomná chémia a porozumenie. V neočakávaných situáciách treba zachovať chladnú hlavu. Táto schopnosť a efektívne rozdelenie času mi pomáhajú aj v súkromnom živote a každodennom fungovaní.
Spomínaš si na nejakú mimoriadne pozitívnu situáciu?
Spomínam si na jednu opatrovateľku, ktorá sa rozhodla pre svoje prvé pracovné nasadenie, no mala veľké obavy. Vďaka dôkladnej príprave a neustálej podpore ju rodina opatrovanej osoby po niekoľkých týždňoch začala považovať za plnohodnotnú členku rodiny a požiadala ju o dlhodobú spoluprácu na ďalšie mesiace. Z oboch strán bolo cítiť skutočnú vďačnosť – a to ma veľmi motivuje.
Čo by si zo svojej skúsenosti poradila opatrovateľke, ktorá ide prvýkrát pracovať do Nemecka?
Oplatí sa staviť na otvorenú komunikáciu – netreba sa báť klásť otázky a prípadné pochybnosti ešte pred odchodom otvorene prebrať s koordinátorkou.
Po príchode na miesto je dobré byť trpezlivá: opatrovateľka by mala dať sebe aj rodine niekoľko dní na to, aby sa navzájom spoznali a zvykli si na seba.
Zároveň odporúčam hovoriť po nemecky čo najviac – rodina vždy ocení snahu a dobrú vôľu.
