Rozhodujúce je vedieť, kedy je potrebné konať – a na koho sa obrátiť.
Čo sa považuje za skutočný núdzový stav?
Ak sa osoba, o ktorú sa staráte, potkne a viditeľne sa zraní, je v bezvedomí, alebo sa sťažuje na akútnu bolesť na hrudníku, je nutná rýchla pomoc. Rovnako aj ťažkosti s dýchaním, vysoká horúčka alebo podozrenie na mozgovú príhodu patria medzi situácie, keď je nevyhnutná okamžitá lekárska pomoc.
Nie každá zmena znamená hneď lekársky núdzový stav. Mnohé opatrovateľky a opatrovatelia zažívajú, že sa mení nálada, klesá chuť do jedla, mení sa spánkový režim alebo sa napríklad objavujú zmeny na koži. Toto sú príznaky, ktoré treba brať vážne, no väčšinou nevyžadujú okamžitý zásah. Dôležité je takéto pozorovania dôkladne zaznamenávať a pri najbližšej príležitosti ich konzultovať s príbuznými alebo zdravotníckym pracovníkom (ošetrujúci lekár alebo ošetrovateľská služba).
Zachovajte pokoj – buďte pripravení
Najmä v stresových momentoch pomáha dobrá príprava. Hausengel odporúča mať najdôležitejšie telefónne čísla – príbuzných, praktického lekára a tiesňovú linku – viditeľne vyvesené pri telefóne alebo na kuchynskej stene. Tak nestratíte drahocenný čas, keď na tom záleží.
Ak si nie ste istí, platí jednoduché pravidlo: Radšej sa opýtať raz zbytočne, než raz málo. Príbuzní väčšinou osobu, o ktorú sa starajú, veľmi dobre poznajú a môžu pomôcť lepšie vyhodnotiť zmeny.
Ak máte podozrenie na akútny núdzový stav, neváhajte! Ihneď volajte 112. Majte pripravené nasledujúce informácie:
- Kto volá? (Vaše meno a rola/opatrovateľka)
- Kde sa nachádza osoba? (Adresa, poschodie, prípadné špecifiká prístupu)
- Čo sa stalo? (napr. pád, ťažkosti s dýchaním, bezvedomie)
- Aký je aktuálny stav? (napr. reaguje, zranenia, dýchanie)
Zachovajte pokoj, odpovedajte na otázky dispečingu a počkajte, kým bude hovor ukončený. Až potom zložte.
Súbežne alebo hneď potom – ak je to možné – informujte príbuzných.
